Klasicizmus a osvietenstvo sú dve filozofické smery, ktoré sa vyskytovali v 18. storočí. Klasicizmus sa zameriaval na tradície a umenie starovekého Grécka a Ríma a na idealizáciu týchto civilizácií. Osvietenstvo zase vychádzalo z racionalizmu a náboženského skepticizmu a zdôrazňovalo individuálnu slobodu a rozum ako zdroj pravdy.

Klasicizmus sa prejavoval v umení a architektúre ako napríklad v klasicistických stavbách, ktoré boli inšpirované antickým umením a architektúrou. Osvietenstvo zase viedlo k rozvoju vedy a filozofie a k posilneniu demokratických hodnôt a ideálov slobody a rovnosti.

Klasicizmus

Klasicizmus je umelecký a literárny smer, ktorý sa vyskytol v 18. storočí a zdôrazňoval tradície a umenie starovekého Grécka a Ríma. Tento smer sa prejavoval vo všetkých druhoch umenia, vrátane architektúry, sochárstva, maľby, literatúry a hudby.

V umení sa klasicizmus prejavoval ako snaha o dokonalú formálnu krásu a harmonickú rovnováhu, pričom sa inšpiroval antickým umením a architektúrou. V literatúre sa klasicizmus zameriaval na rozvíjanie tradičných tém a formálnych štýlov, ako sú rímske a grécke tragédie a épy.

Klasicizmus sa vyznačoval tiež dôrazom na autoritu a tradíciu a bol spojený s aristokratickou kultúrou. V Európe bol klasicizmus spojený s osvietenstvom, ktoré vychádzalo z racionalizmu a náboženského skepticizmu a zdôrazňovalo individuálnu slobodu a rozum ako zdroj pravdy.

Osvietenstvo

Osvietenstvo je filozofický smer, ktorý sa vyskytol v 18. storočí a zdôrazňoval racionalizmus, náboženský skepticizmus a individuálnu slobodu a rozum ako zdroj pravdy. Osvietenstvo viedlo k rozvoju vedy a filozofie a k posilneniu demokratických hodnôt a ideálov slobody a rovnosti.

Osvietenstvo sa vyznačovalo kritickým myslením a snahou o racionálnu analýzu a bolo spojené s prvými krokmi k demokracii a rovnosti medzi ľuďmi. V literatúre sa osvietenstvo prejavovalo ako snaha o racionálne zdôvodnenie a kritické zhodnotenie rôznych tém a fenoménov.

Osvietenstvo bolo tiež spojené s rozvojom kapitalizmu a s významnými osobnosťami ako napríklad Voltaire, Kant, Rousseau a Benjamin Franklin, ktorí významne prispeli k rozvoju myslenia a ideí tohto obdobia. Osvietenstvo tiež ovplyvnilo vznik amerického a francúzskeho revolučného hnutia a bolo kľúčovým prvkom v rozvoji moderného západného myslenia.

Ďalšími rozdielmi medzi klasicizmom a osvietenstvom sú:

  • Klasicizmus sa zameriaval na formálnu krásu a harmonickú rovnováhu, zatiaľ čo osvietenstvo sa zaoberalo racionálnou analýzou a kritickým myslením.
  • Klasicizmus uprednostňoval autoritu a tradíciu, zatiaľ čo osvietenstvo podporovalo individuálnu slobodu a rozum ako zdroj pravdy.
  • Klasicizmus sa zameriaval na umelecké diela ako zdroj inšpirácie, zatiaľ čo osvietenstvo sa zaoberalo racionálnym a kritickým myslením ako zdrojom poznania.
  • Klasicizmus bol spojený s aristokratickou kultúrou a osvietenstvo s prvými krokmi k demokracii a rovnosťou medzi ľuďmi.